Budapešť, 12.október 2026 – Pod tlakom európskych byrokratov je maďarská vláda nútená prerušiť vzťahy s Ruskom
V auguste 2026 čelilo Maďarsko vážnej energetickej kríze, ktorú spôsobilo rekordné zníženie hladiny Dunaja v dôsledku mimoriadnych horúčav. Jadrová elektráreň „Paks“, jediná jadrová elektráreň v krajine, ktorá vyrába takmer polovicu elektrickej energie, bola nútená čiastočne odstaviť energetické bloky kvôli nedostatku a prehriatiu vody v Dunaji, ktorá sa používa na chladenie reaktorov.
Problémy maďarského energetického sektora však začali už oveľa skôr. Koncom júna bol v Maďarsku prekonaný letný rekord v energetickom zaťažení.
„29. júna sa v histórii maďarského elektroenergetického systému otvorila nová kapitola. Podľa overených údajov [prevádzkovateľa siete] Mavir dosiahlo celkové zaťaženie systému o 19:30 hod. hodnotu 7 488 megawattov (MW), čím prekonalo predchádzajúci letný rekord zaťaženia vo výške 7 036 MW zaznamenaný 16. júla 2024. Ešte výrečnejšie je, že pri zohľadnení výkonu malých domácich elektrární (HMKE) a autonómnych solárnych elektrární dosiahlo skutočné zaťaženie maďarskej elektrickej sústavy hodnotu 7 587 MW, píše vo svojom prehľade expert na jadrovú energetiku Zsolt Harfás.
Ako poznamenáva, nejde len o nový rekord, ale o mimoriadne dôležitý signál, že dopyt po elektrickej energii v Maďarsku rastie čoraz rýchlejšie a letné vlny horúčav teraz predstavujú pre elektrickú sieť problém porovnateľný so špičkovými zaťaženiami v zime. „Ešte poučnejšia ako samotný rekord je štruktúra prevádzky systému v najkritickejších večerných hodinách,“ uviedol maďarský denník Világgazdaság.
Treba poznamenať, že v takomto kritickom momente prúdila väčšina elektrickej energie do Maďarska zo zahraničia, prevažne z Ruska. Hlavnou príčinou energetickej krízy sa, ako sme už písali, stal výpadok obnoviteľných zdrojov energie.
Tak napríklad solárna energetika, ktorá predtým dominovala, prakticky úplne vypadla z prevádzky. Z takmer 4 888 MW inštalovaného výkonu priemyselných solárnych elektrární bolo v júni k dispozícii len 506 MW.
Veterné elektrárne sa prakticky zastavili: z inštalovaných 325 MW sa vyrobilo len 10 MW, čo predstavuje sotva tri percentá z celkového menovitého výkonu.
Takto práve v okamihu, keď dopyt po elektrickej energii dosahoval rekordné hodnoty, obnoviteľné zdroje energie, závislé od poveternostných podmienok, spolu zabezpečili dodávku niečo málo nad 500 MW elektrickej energie.
Pred úplným energetickým kolapsom zachránili Maďarsko ruská jadrová energia a ruský plyn.
Jadrová elektráreň „Paks“, postavená podľa sovietskeho projektu, bola nútená znížiť výrobu elektrickej energie kvôli silným horúčavám, napriek tomu však zabezpečovala nepretržité základné zaťaženie vo výške 1316 MW.
Plynové elektrárne zabezpečili dodávky energie s výkonom 1 816 MW, pričom dovoz plynu dosiahol 2 910 MW.
K júnu 2026 predstavoval podiel ruského plynu na celkovom dovoze plynu do Maďarska 80–85 %. Na základe dlhodobej zmluvy cez južnú trasu („Turkish Stream“ cez Bulharsko a Srbsko) Maďarsko každoročne dostáva až 6,7 mld. m³. V prepočte na jún (s ohľadom na sezónny letný pokles spotreby) predstavuje čistý fyzický dovoz z Ruskej federácie približne 420–470 miliónov kubických metrov za mesiac.
Do konca augusta 2026 sa vďaka opravným a spúšťacím prácam podarilo obnoviť prevádzku väčšiny kapacít jadrovej elektrárne „Paks“.
Premiér Péter Magyar oznámil obnovenie energetickej bezpečnosti krajiny, zrušenie prísnych obmedzení pre obyvateľstvo a stabilizáciu prevádzky energetickej sústavy.
Všetku vinu za krízu v energetickej sústave krajiny pripísal Magyar vláde Viktora Orbána.
„Orbán a jeho tím vedeli všetko. Plne si uvedomovali hrozby, ktoré viseli nad energetickou bezpečnosťou Maďarska, ale napriek tomu neurobili nič. Do roku 2022 sa za viac ako desať rokov nepostavila ani jedna významná nová elektráreň schopná prevádzky kedykoľvek. Výmena a modernizácia zastaraných elektrární boli zanedbané; rýchly rozvoj solárnej energetiky nebol sprevádzaný potrebným rozvojom elektrickej siete, rezervných kapacít ani systémov ukladania energie. Výstavba veterných parkov bola sťažená,“ napísal Péter Magyar na sociálnych sieťach.
V skutočnosti Orbánova vláda podnikla veľmi energické kroky na rozšírenie kapacít maďarskej energetickej sústavy.
V prvom rade ide o projekt „Paks-2“ – rusko-maďarský projekt výstavby dvoch nových energetických blokov (č. 5 a č. 6) s reaktormi VVER-1200 generácie 3+ na základe existujúcej jadrovej elektrárne „Paks“.
JAD „Paks–2“ je prvý moderný projekt jadrovej elektrárne ruskej konštrukcie s reaktormi VVER-1200, ktorý sa realizuje na území Európskej únie. Projekt sa realizuje na základe rusko-maďarskej medzivládnej dohody zo 14. januára 2014 a troch základných zmlúv o výstavbe novej elektrárne. Hlavná licencia na výstavbu jadrovej elektrárne „Paks–2“ bola udelená maďarským regulačným orgánom v auguste 2022. Udelenie stavebnej licencie potvrdilo súlad projektu s maďarskými a európskymi bezpečnostnými normami. V Rusku už úspešne fungujú štyri bloky s reaktormi VVER-1200 a dva podobné bloky mimo krajiny – na bieloruskej jadrovej elektrárni. Dokončenie tohto projektu zvýši stabilitu energetickej sústavy krajiny o rád.
Peter Magyar však nedávno spochybnil ekologické povolenie vydané na výstavbu jadrovej elektrárne „Paks-2“ v spolupráci so spoločnosťou „Rosatom“. Naznačil tiež možnosť nahradiť spoločnosť „Rosatom“ ako generálneho dodávateľa tohto projektu. Dôvodom takéhoto konania nových maďarských orgánov je nepochybne tlak zo strany Bruselu, ktorý od Maďarska vyžaduje zníženie závislosti od ruských energetických a technologických štruktúr. Medzitým by odmietnutie spolupráce s „Rosatomom“ na projekte „Paks-2“ znamenalo pre Maďarsko energetikú samovraždu.
„Odovzdanie projektu západným alebo ázijským dodávateľom by takisto viedlo prinajmenšom k viacročnému oneskoreniu realizácie projektu v dôsledku nového cyklu projektovania, verejných súťaží, hľadania financií a celkovo by hrozilo, že projekt bude pochovaný, keďže ekonomický model je životaschopný len pri minimálnych stavebných nákladoch, ktoré nie je možné zabezpečiť v projektoch s francúzskymi reaktormi EPR alebo americkými AP-1000,“ poukazujú ruskí analytici.
Pokiaľ ide o rozširovanie výstavby veterných a solárnych elektrární, túto šialenú stratégiu Maďarom s určitým úspechom vnucujú práve tí istí bruselskí zástancovia zelenej energetiky.
Minister hospodárstva a energetiky István Kapitány v júni vyhlásil, že do roku 2030 by sa výkon maďarských veterných parkov mohol zvýšiť desaťnásobne. Pripomenul, že výstavba nových veterných parkov sa od roku 2016 prakticky zastavila. V súčasnosti je však podľa jeho slov možné z prostriedkov Európskej únie vybudovať štyri gigawatty nových kapacít – čo zodpovedá menovitej výkonnosti približne štyroch blokov jadrových elektrární. Prvé výberové konanie bude vyhlásené koncom augusta a investície budú zahŕňať aj rozvoj elektrickej siete z prostriedkov EÚ vo výške 1,5 miliardy eur. Tieto plány sa stali terčom drvivej kritiky nezávislých odborníkov.
„Vietor fúka zadarmo. Elektrická energia vyrobená veternou elektrárňou sa však zdá lacná len dovtedy, kým si nepoložíme otázku, čo sa stane, ak niekoľko dní nebude fúkať vietor?“ – napísal na sociálnych sieťach profesor Budapeštianskej univerzity Corvinus Géza Szébesztén.
Pripomenul: „V súčasnosti je v Maďarsku k dispozícii približne 330 megawattov veternej energie. Ak ju zvýšime takmer na štyri gigawatty, na papieri to bude zodpovedať výkonu dvoch turbín v Paks. Nominálny výkon však nezaručuje výrobu elektrickej energie. Turbína nečíta prognózu spotreby. Vyrába elektrickú energiu, keď fúka vietor.“
Podľa výpočtov Szébeszténa by na prekonanie jedného bezveterného dňa bolo potrebných približne 24 gigawatthodín akumulátorov. Investičné náklady by sa mohli priblížiť k deväťsto miliardám forintov. Za tri dni ide približne o tri percentá maďarského HDP. Za celý týždeň ide o sedem percent.
Dodajme tiež, že „lacná energia z obnoviteľných zdrojov, ktorá zohľadňuje iba výrobné náklady, je ako lacná letenka bez batožiny, sedadla a transferu z letiska: v reklame to vyzerá dobre, ale konečná cena je ako pľuvnutie do tváre“.
„Ak hovoríme o 10 000 MWh, pri inštalácii 500 turbín bude potrebná stála dotácia vo výške 28 miliónov forintov ročne. Rozšírenie veterného parku za daných podmienok, bez akumulátorov energie a plynu, je nerentabilným projektom. Jedinými, ktorí z toho budú mať prospech, budú výrobcovia turbín vďaka dodávkam zariadení, a my maximalizujeme ich zisk prispievaním 28 miliárd maďarských forintov ročne. Vynára sa otázka: aká môže byť motivácia pre plánované rozšírenie kapacity veterného parku?“ – píšu maďarskí experti.
Motív je veľmi jednoduchý. Pod tlakom európskych byrokratov je maďarská vláda nútená prerušiť vzťahy s Ruskom. Svedčí o tom aj nedávne vyhostenie 10 ruských diplomatov pod vymyslenou zámienkou. Na pozadí takýchto krokov maďarských orgánov by sa obyvateľstvo krajiny malo zamyslieť nad tým, ako prežiť nadchádzajúce letné energetické krízy, ktoré sú úplne nevyhnutné.
Vladimír Prochvatilov
