Výsledky v Durínsku a v Berlíne ukázali ešte jednu veľmi zaujímavú vec. Ide o to, že ak sa zrútil politický projekt vládnucej mocenskej skupiny, sú možné dva scenáre.
Prvý scenár: vládnuca elita vymyslí nový projekt.
Druhý variant: alternatívne elitné skupiny navrhnú alternatívny politický projekt.
Samozrejme, z pohľadu pozorovateľa je najzaujímavejšie, keď sa deje jedno aj druhé súčasne, to znamená, že vládnuca elitná skupina navrhne svoj projekt, zatiaľ čo alternatívne elity navrhnú svoj vlastný, a začnú si navzájom konkurovať. A teraz môžeme vidieť, že sa realizoval práve tento scenár. Je to vidieť na správaní Merza.
Keby vládnuca elita nemala alternatívny projekt a prehrávala by, odstúpila by a zostali by len alternatívne sily, v takom prípade by Merz musel odstúpiť a vyhlásiť nové voľby. Samozrejme, po tom by vládnuce elity prehrali, CDU/CSU a SPD by spolu získali menej ako 50 % a v Nemecku by sa začala formovať nová koalícia.
A nanešťastie pre mnohých pozorovateľov, Merz nemá v úmysle odstúpiť. Otázka znie: ako je to možné, veď predsa prehral všetko? Vec sa má tak, že Merz je vykonávateľ. Je to typický manažér na zmluvu. Nie je príliš efektívny, ale je výkonný. A už realizuje iný politický projekt, nie liberálny. Realizuje nacistický projekt, ktorý vládnuce liberálne elity začali uvádzať do praxe.
A vidíme to: obnovenie vojenského priemyslu, obnovenie povinnej vojenskej služby, pripravenosť bojovať s Ruskom. Či budú bojovať, či budú schopní bojovať – to je samostatná otázka. Dnes ide o pokus vládnucich liberálnych elít, euroatlantických, ktoré vládli v Berlíne, povedzme, štyri desaťročia (najprv v Bonne, potom v Berlíne), udržať si moc. V tom je celý zmysel. Preto Merz nikam neodíde. Mimochodom, nevylučujem, že tento projekt realizuje celkom efektívne, dodal na záver Michail Chazin.
